Február 2009

Martinská teplárenská razantne zvýši podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny.

Martinská teplárenská, a.s. dnes podpísala s fínskou spoločnosťou Metso Power kontrakt na dodávku a inštaláciu stacionárneho kotla s bublinkujúcou fluidnou vrstvou na spaľovanie biomasy. Tepláreň ho plánuje spustiť do prevádzky v apríli budúceho roka. Pôjde o jeden z najväčších zdrojov tohto druhu na Slovensku v oblasti centrálneho zásobovania teplom.

Kotol s výkonom 60 megawattov (asi 75 ton pary za hodinu)  bude vyrábať ročne približne 26 000 megawatthodín elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Ročná spotreba drevnej štiepky  bude približne  70 000 ton. Projekt zahŕňa rekonštrukciu letného kotla na hnedé uhlie a následnú inštaláciu jednej z najmodernejších technológií na spaľovanie biomasy. Metso Power patrí k popredným svetovým výrobcom týchto vysoko spoľahlivých zariadení. Samotná  technologická časť si vyžiada investíciu za viac ako 10 miliónov eur.
Pripravovaný zákon o obnoviteľných zdrojoch energie obsahuje dôležité mechanizmy, ktoré vytvárajú priestor pre reálnu návratnosť tejto investície. V súčasnosti patrí cena  tepla  vyrábaného v Martinskej teplárenskej k najnižším na Slovensku. Ako zdôraznil Ing. Jaroslav Mihál, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Martinskej teplárenskej, táto investičná akcia prinesie ďalšie dôležité benefity.

Pozitívny vplyv na saldo obchodnej bilancie
V minulom roku Martinská teplárenská rozšírením sústavy centrálneho zásobovania teplom zredukovala v Martine spotrebu plynu o približne päť miliónov kubických metrov (pripojenie sídliska Priekopy a fakultnej nemocnice v Martine).  Budúci rok plánuje k sústave pripojiť aj susedné mesto Vrútky a kasárne v Martine, čím zníži odber plynu o ďalšie tri milióny kubických metrov. „Takže namiesto toho, aby sme ročne platili za nákup 8 miliónov  kubíkov plynu a približne  50 000 ton uhlia zo zahraničia, ktoré nahradíme biomasou, zostane na Slovensku  okolo  7 miliónov eur,“ vysvetlil J. Mihál.

Diverzifikácia palivovej základne
Počas tohtoročnej plynovej krízy sa potreba diverzifikácie palivovej základne ukázala ako nevyhnutnosť pre bezpečnosť dodávok energie. Martinská tepláreň bude využívať tri druhy paliva – uhlie, biomasu a plyn. Okrem toho režim, v akom tepláreň pracuje, čiže kombinovaný spôsob výroby elektrickej energie a tepla, je z hľadiska efektívnosti využitia paliva najúčinnejší. Teplárne zároveň slúžia aj ako stabilizačný článok pre Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu pri výrobe regulačnej elektrickej energie a poskytovaní podporných služieb.

Plnenie záväzku voči Európskej únii
Projekt výrazným spôsobom prispeje k plneniu záväzku Slovenskej republiky zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektrickej energie, ktorý je aj súčasťou Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR.  Celoročná produkcia „zelenej“ elektriny sa tak priblíži k hranici 26 000 megawatthodín.

Pozitívny vplyv na ekológiu regiónu
Prevádzka   tohto  typu kotla je maximálne šetrná k životnému prostrediu, pretože  výrazne poklesne produkcia emisií SO2  a  CO2.  Spaľovanie biomasy je voči CO2 neutrálne.  Popol z drevnej štiepky sa namiesto uskladňovania na odkaliskách bude využívať ako substrát pre jeho opätovné využitie v pôdnom fonde. Zároveň sa šetrí aj technologická voda a elektrina potrebná na dopravu hydrozmesí na odkaliská.

Nové pracovné príležitosti
Jedným z hlavných dodávateľov drevnej štiepky budú Lesy SR, š.p., s ktorými Martinská  teplárenská  uzatvorila  dodávateľskú zmluvu.  Priestor pre dodávky biomasy však budú mať aj  lokálni  dodávatelia. „V regióne Turca sa tak vytvára jedinečná príležitosť participovať na dodávkach cielene pestovanej biomasy,“ upozornil J. Mihál.   

Investícia do budúcej  efektívnosti
Keďže stále nie sú známe postupy na prerozdeľovanie emisných kvót v nasledujúcom alokačnom období,  táto investícia  poskytuje odberateľom Martinskej teplárenskej záruku, že cena tepla  sa v budúcnosti  nebude zvyšovať  o hodnotu emisných kvót, ktoré budú musieť producenti CO2  nakupovať v prípadných aukciách.

Otázka návratnosti investície býva často konfrontovaná s dodatočnými výhodami, ktoré sú s ňou spojené. Som presvedčený, že v našom prípade sú prínosy  tohto projektu – hlavne v čase doliehajúcej hospodárskej krízy – viac než presvedčivé,“ dodal generálny riaditeľ spoločnosti. Plnú podporu projektu vyjadril aj Ing. Vladimír Kocourek, predseda Výkonného výboru a viceprezident Fondu národného majetku. Podľa jeho slov je projekt ekonomicky zaujímavý nielen pre Martinskú teplárenskú, ale pre celý región Turca.
 
 Stiahnuť tlačovú správu vo formáte PDF